HOME | DD

Description
„Už ste skončili s fňukaním?“ Zamrmlal Seth len čo Sam položil pohárik. „Tak zhrňme si to. Máme tu osamelé stvorenie vymretej rasy ktoré vďaka svojej neschopnosti nechalo vyhubiť vlastnú rodinu. Večne ožratého Komeka s mentalnym problémom, ktorý sa snaží prežiť vo svete, ktorý ho nechce a zastavte ma ak sa mýlim. Ďalší bude pravdepodobne otrok s detským mozočkom, ktorý sa nedopatrením dostal na slobodu.“ Seth sa rozosmial a sarkasticky pobúchal po stole. „Seth prosím.“ Pokúšala sa ho znova ukľudniť jeho podnapitá sestra. Ten sa však nevzdal vlastného názor a utíšil ju vztýčeným prstom pri ústach. Bolo jasné, že už niečo vypil a zastaviť ho sa stalo nemožné. „Je naozaj vtipné že majú títo, pardon, tieto veci rozhodovať o našom meste. To nie je už ani vtipné, vlastne je to smutné a zahanbujúce kam naša doba až dospela. Ani jeden z vás nie je pravý Winchester. Nemáte v tomto meste ani len priemerné práva a jediné čo od vás počujem je fňukanie a skuvíňanie. Žijete niekde v minulosti a ľutujete to čo sa stalo, je mi z vás zle, oboch. Aj teba otrok“ Ukázal na Kaia, ktorý len ticho počúval obvinenia bez toho aby povedal v ten večer čo len slovo „nemusíš ani nič hovoriť.“ Nik nemal náladu sa so Sethom v ten večer hádať. Jeho výpadky sa stali bežným priebehom konverzácií a pri začiatku tejto hry ich už každý očakával. Bola to ako tradícia, ktorú už nik nebral vážne a hlavne boli všetci v ten večer už trochu opitý. „A viete prečo ma to tak serie? Lebo máte všetko! Aktuálne sme tu všetci boli poznačený osudom ale žijeme. Nie tak úplné zdraví , však Sam , ale živí. Ste určitým spôsobom bojovníci tohto sveta. Máte moc, fyzickú, politickú a niektorý aj psychickú. Dokázali ste v minulosti prekonať a napraviť aj nemožné. Zachránili sme už tisícky životov. A jediné čo tu počujem sú fňukajúce trosky. Ako chcete viesť krajinu a hovoriť o akej takej nádeji keď ju samy nemáte? Pozrite čo sme vbudovali, čo sme dokázali. Ak by som kedysi vedel že budem pracovať s odpadkami dobrovoľne sa zastrelím.
Narodil som sa s modrou krvou tejto rodiny a celé svoje detstvo strávil prípravou na to, že mi toto mesto raz bude patriť. Študoval som taktiku a boj. Exceloval som vo všetkom a ničil svojich protivníkov bez známky súcitu. Ten k nášmu menu nikdy nepatril. Mám viac znalostí v malíčku ako vy všetci dokopy. Rodina zo mňa vychovala nástupcu ale ja som chcel byť viac. Preto som na sebe pracoval. Deň čo deň, noc čo noc. Obetoval som celé svoje detstvo perfektnosti. A čo sa nakoniec stalo? Kent mi sľúbil toto mesto. Zdieľal som jeho názory na rozdiel od vás lebo boli realistické, logické a neľútostné. A potom, prišiel jeden muž, a celý môj život sa prevrátil na ruby. Subaru, nikdy ti to neodpustím. Z hĺbky svojho srdca ťa budem nenávidieť aj ak ma to má raz zabiť. Želám si, aby tvoja existencia raz zmizla z tohto sveta a ja by som sa konečne mohol prebrať z tejto nočnej mory.
Ale postavil si toto mesto na nohy. Dal si ľudom nádej a prekonal ich chudobu. Nesúhlasím síce so spôsobom ako si k tomu prišiel a zo zákona proti otroctvu sa mi stále dvíha žalúdok. Len aby si vedel zruinoval si tak veľa firiem ale aj zachránil veľa životov. To ako vládneš a ani to že zneucťuješ rodinu nedokážem prijať, no to že sa staráš o našich ľudí si vážim. Máš moc aj potenciál prežiť. Preto ťa aj naďalej nasledujem. Kým budeš žiť, toto rozhodnutie nezmením. Však ak budeš žiť ako do teraz, už to dlho trvať nebude.“

Description
„Už ste skončili s fňukaním?“ Zamrmlal Seth len čo Sam položil pohárik. „Tak zhrňme si to. Máme tu osamelé stvorenie vymretej rasy ktoré vďaka svojej neschopnosti nechalo vyhubiť vlastnú rodinu. Večne ožratého Komeka s mentalnym problémom, ktorý sa snaží prežiť vo svete, ktorý ho nechce a zastavte ma ak sa mýlim. Ďalší bude pravdepodobne otrok s detským mozočkom, ktorý sa nedopatrením dostal na slobodu.“ Seth sa rozosmial a sarkasticky pobúchal po stole. „Seth prosím.“ Pokúšala sa ho znova ukľudniť jeho podnapitá sestra. Ten sa však nevzdal vlastného názor a utíšil ju vztýčeným prstom pri ústach. Bolo jasné, že už niečo vypil a zastaviť ho sa stalo nemožné. „Je naozaj vtipné že majú títo, pardon, tieto veci rozhodovať o našom meste. To nie je už ani vtipné, vlastne je to smutné a zahanbujúce kam naša doba až dospela. Ani jeden z vás nie je pravý Winchester. Nemáte v tomto meste ani len priemerné práva a jediné čo od vás počujem je fňukanie a skuvíňanie. Žijete niekde v minulosti a ľutujete to čo sa stalo, je mi z vás zle, oboch. Aj teba otrok“ Ukázal na Kaia, ktorý len ticho počúval obvinenia bez toho aby povedal v ten večer čo len slovo „nemusíš ani nič hovoriť.“ Nik nemal náladu sa so Sethom v ten večer hádať. Jeho výpadky sa stali bežným priebehom konverzácií a pri začiatku tejto hry ich už každý očakával. Bola to ako tradícia, ktorú už nik nebral vážne a hlavne boli všetci v ten večer už trochu opitý. „A viete prečo ma to tak serie? Lebo máte všetko! Aktuálne sme tu všetci boli poznačený osudom ale žijeme. Nie tak úplné zdraví , však Sam , ale živí. Ste určitým spôsobom bojovníci tohto sveta. Máte moc, fyzickú, politickú a niektorý aj psychickú. Dokázali ste v minulosti prekonať a napraviť aj nemožné. Zachránili sme už tisícky životov. A jediné čo tu počujem sú fňukajúce trosky. Ako chcete viesť krajinu a hovoriť o akej takej nádeji keď ju samy nemáte? Pozrite čo sme vbudovali, čo sme dokázali. Ak by som kedysi vedel že budem pracovať s odpadkami dobrovoľne sa zastrelím.
Narodil som sa s modrou krvou tejto rodiny a celé svoje detstvo strávil prípravou na to, že mi toto mesto raz bude patriť. Študoval som taktiku a boj. Exceloval som vo všetkom a ničil svojich protivníkov bez známky súcitu. Ten k nášmu menu nikdy nepatril. Mám viac znalostí v malíčku ako vy všetci dokopy. Rodina zo mňa vychovala nástupcu ale ja som chcel byť viac. Preto som na sebe pracoval. Deň čo deň, noc čo noc. Obetoval som celé svoje detstvo perfektnosti. A čo sa nakoniec stalo? Kent mi sľúbil toto mesto. Zdieľal som jeho názory na rozdiel od vás lebo boli realistické, logické a neľútostné. A potom, prišiel jeden muž, a celý môj život sa prevrátil na ruby. Subaru, nikdy ti to neodpustím. Z hĺbky svojho srdca ťa budem nenávidieť aj ak ma to má raz zabiť. Želám si, aby tvoja existencia raz zmizla z tohto sveta a ja by som sa konečne mohol prebrať z tejto nočnej mory.
Ale postavil si toto mesto na nohy. Dal si ľudom nádej a prekonal ich chudobu. Nesúhlasím síce so spôsobom ako si k tomu prišiel a zo zákona proti otroctvu sa mi stále dvíha žalúdok. Len aby si vedel zruinoval si tak veľa firiem ale aj zachránil veľa životov. To ako vládneš a ani to že zneucťuješ rodinu nedokážem prijať, no to že sa staráš o našich ľudí si vážim. Máš moc aj potenciál prežiť. Preto ťa aj naďalej nasledujem. Kým budeš žiť, toto rozhodnutie nezmením. Však ak budeš žiť ako do teraz, už to dlho trvať nebude.“