HOME | DD

Description
„Úprimne, nikdy som nečakal že raz prídem pozrieť do blázinca teba Subaru. Z všetkých magorov ktorých som v živote stretol si bol vždy niekde na spodu tohto rebríčka. Svoj vlastný návrat by som skôr predpokladal. Verím že by z toho mali „radosť“.
Nenávidím to miesto. Strčia ťa do kazajky a tvrdia že je to pre tvoje dobro. Vymývajú ti mozog drogami ktoré nájdeš u každého dealera. Ostaneš tam, pokiaľ si myslia že si pre spoločnosť nebezpečný. Nie je kam ujsť a ak sa aj objaví známka zdravia zdrogujú ťa zas, len aby bol spokojný len kvôli komu si tam skončil.“ Sam si odpil z piva ktoré mu ležalo pri ruke. Na tvári mal znechutený, uťahaný výraz. Rukou si oprel tvár o stôl a po hlbokom nádychu pokračoval.
„Ale ak mám konečne hovoriť o sebe, mal by som začať od začiatku. Verte mi, robím to nerád a nechcem aby moje slova opustili tento stôl. Patria do minulosti tak nech tam pekne aj ostanú.
Je pár vecí ktoré si v živote nenavyberáte, pohlavie, rasu, rodinu. Nik sa vás neopýta čo alebo čím chcete byť. Osud nám vie pekne zavariť a potom sa nám smeje do očí ako len nedokážeme prežiť ďalší deň. Ako už spomenul Subaru život v tomto meste smrdí a vždy smrdel. A ja som to pochopil už ako dieťa.
Narodil som sa pred 24 rokmi v malom meste južne od Platea. Neskôr bolo zatopené pre nedostatok vody a vznikla tam vodná hrádza. Hneď potom ako som prišiel na svet sa objavili aj problémy. Len aby som ujasnil situáciu Maya nie je moja vlastná sestra. Máme síce rovnakú matku no odlišného otca. Ten jej je zbohatlícky Winchester kým ten môj je zatúlaný Komek ktorého matka stretla na ulici. Ako sa to stalo? No, povedzme že veci sa majú ešte zaujímavejšie ako sa zdajú. Podľa toho čo som o svojej minulosti zistil, sa pre nedostatok handier a blahobytu niekto rozhodol, že bude lepšie šliapať na ulici ako sa starať o svoju vlastnú rodinu. A aby toho nebolo málo časom ju k tomu doviedli aj drogy a sladký alkohol. Netuším kto je mojím otcom a je prakticky nemožné to zistiť štýlom akým žila moja matka. Ak by som ho aj stretol nemal by som mu čo povedať.
To čo nasledovalo si viete predstaviť, starý Winchester prišiel na to že mu raketa lieta po meste a čaká s niekým bastarda. Stačilo sa na mňa pozrieť. Uši, chvost, bol som skrátka iný ako by čakal. Samozrejme jej to nikdy neodpustil a ani mne. Hneď po pár mesiacoch sa ma pokúšal zbaviť a dalo by sa povedať že som svoj život strávil častejšie v koši ako doma. Našťastie som bol zaujímavou hračkou pre svoju sestru ktorá ma domov vždy priviedla späť. Tiež vtedy moc nechápala situáciu, mala len 6 rokov no to čo spravila mi zachránilo prvýkrát život. Do mojích 15 rokov sa toho moc nezmenilo. Ten chlap ma nenávidel a hlasne mi to dával najavo. Brániť som sa nevedel a utekať som nevládal. Nikdy som pre neho nebol nič viac než príšera. Zatváral ma do pivnice, zakazoval sedieť pri stole a mlátil ma. Bez ľútosti, pre zábavu. Nechápal som prečo a celý čas som si myslel, že si za to môžem sám. Preto som aj napriek bolesti mlčal v strachu o vlastný život. Strach sa však časom zmenil na hnev, hnev na nenávisť. A ani sám som neveril ako rýchlo som pocítil túžbu to krvi a tak zažil svoj prvý lov.
Bolo to v škole. Deti dokázali byť niekedy nesmierne kruté. Tak ale, nemám im čo zazlievať však?“ dodal sarkasticky „Bol som viditeľné iný. A oni si vychutnávali že mohli terorizovať s povolením učiteľa. Jedného dňa však táto bublina praskla, alebo to mám nazvať inštinkt? Od tej doby moja chuť po krvi stále rástla. Stal sa zo mňa nezvládatelný sopliak, večne zapletený v bitkách a problémoch. Na tom sa toho ale ani teraz veľa nezmenilo.“ *smiech
Hrýzol som, trhal a ľudia sa ma báli. Otec ma naďalej mlátil ako žito za každé zranenie ktoré som spôsobil ale pre mňa to nemalo žiadnu hodnotu. Zmlátil by ma aj tak, to som dobre vedel. Nemohol ma zastaviť. Nikto to nedokázal. Nakoniec ma zo školy vyrazili a vtedy som pochopil, že aj jeho trpezlivosť mala svoje hranice. To čo mi potom oznámil so mnou naveky otriaslo.
Predstavte si, že ste pes ktorého majiteľ mu oznámi že ho dáva utratiť preto, že nepriniesol frisbe dostatočne rýchlo. Presne tak som sa cítil keď mi oznámil že ma chce zbaviť oficiálne.
Ako všetci dobre viete už vtedy boli práva Komekov na hrane. Mali sme zákaz vkročiť do niektorých miest a obchodov. A pre našu loveckú povahu sme boli nepriateľmi spoločnosti. A v prípade nezvládatelnej povahy bolo jednoduchšie požiadať o eutanáziu ako riešiť problém. Nik sa o nás nezaujímal a populácia bola vysoká aj bez nás. Nebolo to však také jednoduché a pre každé nahlásenie bolo potrebné doložiť dôkaz. Niekedy ale stačí byť známy a poznať správnych ľudí na správnych miestach na to aby sme mohli obísť zákon. A úprimne, svojím správaním som tomu tiež nepomohol.
Nevedel som tomu uveriť, ako to bolo možné, mal som sa nechať ďalej mlátiť a zvíjať v strachu? Nerozumel som prečo sa to deje práve mne a v záchvate beznádeje stratil hlavu. Ublížil som vtedy všetkým a len spečatil svoj osud. Dokonca som si myslel, že to tak bude lepšie. Ak má môj život byť len bolesťou v špinavej izbe, tak potom nemám čo stratiť. Vtedy ma druhý krát zachránila sestra, ktorá mi tie roky prinášala trochu nádeje do života. Kradla pre mňa jedlo z kuchyne. Maya sa v tom období zoznámila s Kentom, ktorý jej ponúkol nový domov. A tak som dostal novú šancu. Kent z toho nebol nadšený že má v dome okrem priateľky aj príšeru no neostávalo mu nič iné len to pretrpieť. Bol som konečne trochu šťastný so svojou existenciou a pokúsil sa začať odznova. Náš dom mi vtedy prišiel ako palác oproti pivnici v ktorej som strávil toľké roky. Bol to raj plný slobody. To som si aspoň myslel. Niektoré veci jednoducho neovplyvníte a ľudia vám opäť začnú nenávidieť a žrať pohľadom.
Ako sme všetci tu prítomný časom zistili z Kenta a vykotil pekný ko-zmrd. Jeho politické názory sa čoskoro presunuli aj domov a nenávisť ku Komekom sními. Nezáležalo čo som spravil či povedal, ten idiot si vždy našiel pindy na moju osobu. Vtedy som stretol aj Setha ktorý sa tiež správal ako rozmaznaný smrad a dával mi hlasne na najavo že do rodinky bohatých jednoducho nepatrím. Stala sa zo mňa omega skupiny.
Preto som si opäť našiel cestu k bitkám, tento krát medzi inými Komekmi. V meste vznikali prvé uzavreté komunity, ktoré boli plotom odrezané od zvyšku mesta. Nebolo ťažké ich prekonať a priznávam sa, že som bol veľmi zvedavý na iných môjho druhu. V prvých bitkách som dostal pekne nafrak. No časom som zistil, že som ten kto má naviac. Ak by niekto nevedel, Komeci väčšinou žijú samostatne a v prípade, že sa na ich územie dostane iný Komek okamžite sa ho snažia zneškodniť. Ide o boj na smrť a víťaz dostane územie a samozrejme aj možnosť ďalej žiť. V meste bol tento štýl života prakticky nemožný preto začali vznikať skupinky, gangy Komekov, ktorí dostali druhú šancu na život od toho kto ich porazil. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol ten komu slúžili. S ulíc určených pre náš druh sa stali vojnové zóny. Každý pomaly poznal každého a presne vedel do ktorej skupiny patrí aj čo je jeho úloha. Krv tiekla na dennom poriadku a ja som si v tom chaose nakoniec tiež našiel miesto. Moja minulosť vo mne vybudovala nenávisť v mlátenie nevinných a netrvalo dlho kým som obete systému našiel na ulici. Väčšina sa ku mne pridala bez boja no boli aj takí, ktorí si museli dokázať silu. Vyhral som a prvýkrát stretol Abby, Asku, Braina, Issu, Stelu, Niss, Naimar, Morna, Tima, Lena, Espu, Kacu, Toru a nakoniec aj Subara, keď sa zatúlal cez dieru v plote. Nikdy som nečakal, že ma zmláti študent no stalo sa. Bar U Orla sa stal naším posvätným miestom. Prišiel som tam na chuť k spievaniu a život sa tam zdal celkom príjemný. Nemali sme peniaze a tých pár čo sme mali som ukradol z toho prehrane zdobeného zámku. Tie decká si ich zaslúžili viac ako nejaký politický buzerant. Bohužiaľ, ako som ja pomaly zabúdal na neho, on na mňa nikdy nemohol. Po tom čo Maya konečne zistila, že jej priateľ je hovädo stretla môjho kamaráta, ktorého som následne chcel zarezať. Kentovi sa začal život pekne pomalinky rozpadať a kým mu Seth donášal, že jeho vtedy už manželka lieta po meste so Subarom, ako inak som si to zase celé odniesol ja. Tento krát som v tom nebol sám no i tak.. Pamätám si len ako sme sedeli v spomínanom bare a naraz nastala streľba, krik, a ten hlboký zvuk ktorý vydávajú strážne mašiny. Spadol som na zem a stratil vedomie.
Neviem kedy som sa potom prebral. Bol som omámený a slabý. Pamätám si dlhé hodiny, ktoré som strávil čumením na stenu. Kazajka ma ťahala pri krku a ja som nevedel ani hovoriť. Viem že Subaru vtedy nedopadol o nič lepšie ale aspoň sa mohol brániť. Nakoniec aj vyhral podľa toho v akej zostave tu teraz sedíme. Podľa toho čo som počul nám vtedy trochu pomohol aj Garel. Očividne táto vojna nemala len negatívnu stránku.
Potom čo Kent opustil s Elliasom mesto už ho nikto nikdy nevidel. Trvalo roky kým sa mesto zas podarilo vybudovať. A rodina Winchesterovcov potrebovala novú ruku, ktorá by ju viedla v pred. Také podobné drísty sa vtedy ozývali z médií a rada si nakoniec zvolila niekoho kto ani nechcel viesť.
Od vtedy sa toho už veľa nezmenilo. Teda, bolo to lepšie a lepšie. Pod chvíľkou sa objavujú problémy to musím uznať, no nikdy to nebolo také zlé aby sme z toho choasu nejakým zázrakom nevyviazli. Určite to bude ešte zaujímavé, preto nech žije šťastie bla bla a iné žvásty“. Ukončil svoj monológ a hodil si do krku obsah jedného zo zelených pohárikov.

Description
„Úprimne, nikdy som nečakal že raz prídem pozrieť do blázinca teba Subaru. Z všetkých magorov ktorých som v živote stretol si bol vždy niekde na spodu tohto rebríčka. Svoj vlastný návrat by som skôr predpokladal. Verím že by z toho mali „radosť“.
Nenávidím to miesto. Strčia ťa do kazajky a tvrdia že je to pre tvoje dobro. Vymývajú ti mozog drogami ktoré nájdeš u každého dealera. Ostaneš tam, pokiaľ si myslia že si pre spoločnosť nebezpečný. Nie je kam ujsť a ak sa aj objaví známka zdravia zdrogujú ťa zas, len aby bol spokojný len kvôli komu si tam skončil.“ Sam si odpil z piva ktoré mu ležalo pri ruke. Na tvári mal znechutený, uťahaný výraz. Rukou si oprel tvár o stôl a po hlbokom nádychu pokračoval.
„Ale ak mám konečne hovoriť o sebe, mal by som začať od začiatku. Verte mi, robím to nerád a nechcem aby moje slova opustili tento stôl. Patria do minulosti tak nech tam pekne aj ostanú.
Je pár vecí ktoré si v živote nenavyberáte, pohlavie, rasu, rodinu. Nik sa vás neopýta čo alebo čím chcete byť. Osud nám vie pekne zavariť a potom sa nám smeje do očí ako len nedokážeme prežiť ďalší deň. Ako už spomenul Subaru život v tomto meste smrdí a vždy smrdel. A ja som to pochopil už ako dieťa.
Narodil som sa pred 24 rokmi v malom meste južne od Platea. Neskôr bolo zatopené pre nedostatok vody a vznikla tam vodná hrádza. Hneď potom ako som prišiel na svet sa objavili aj problémy. Len aby som ujasnil situáciu Maya nie je moja vlastná sestra. Máme síce rovnakú matku no odlišného otca. Ten jej je zbohatlícky Winchester kým ten môj je zatúlaný Komek ktorého matka stretla na ulici. Ako sa to stalo? No, povedzme že veci sa majú ešte zaujímavejšie ako sa zdajú. Podľa toho čo som o svojej minulosti zistil, sa pre nedostatok handier a blahobytu niekto rozhodol, že bude lepšie šliapať na ulici ako sa starať o svoju vlastnú rodinu. A aby toho nebolo málo časom ju k tomu doviedli aj drogy a sladký alkohol. Netuším kto je mojím otcom a je prakticky nemožné to zistiť štýlom akým žila moja matka. Ak by som ho aj stretol nemal by som mu čo povedať.
To čo nasledovalo si viete predstaviť, starý Winchester prišiel na to že mu raketa lieta po meste a čaká s niekým bastarda. Stačilo sa na mňa pozrieť. Uši, chvost, bol som skrátka iný ako by čakal. Samozrejme jej to nikdy neodpustil a ani mne. Hneď po pár mesiacoch sa ma pokúšal zbaviť a dalo by sa povedať že som svoj život strávil častejšie v koši ako doma. Našťastie som bol zaujímavou hračkou pre svoju sestru ktorá ma domov vždy priviedla späť. Tiež vtedy moc nechápala situáciu, mala len 6 rokov no to čo spravila mi zachránilo prvýkrát život. Do mojích 15 rokov sa toho moc nezmenilo. Ten chlap ma nenávidel a hlasne mi to dával najavo. Brániť som sa nevedel a utekať som nevládal. Nikdy som pre neho nebol nič viac než príšera. Zatváral ma do pivnice, zakazoval sedieť pri stole a mlátil ma. Bez ľútosti, pre zábavu. Nechápal som prečo a celý čas som si myslel, že si za to môžem sám. Preto som aj napriek bolesti mlčal v strachu o vlastný život. Strach sa však časom zmenil na hnev, hnev na nenávisť. A ani sám som neveril ako rýchlo som pocítil túžbu to krvi a tak zažil svoj prvý lov.
Bolo to v škole. Deti dokázali byť niekedy nesmierne kruté. Tak ale, nemám im čo zazlievať však?“ dodal sarkasticky „Bol som viditeľné iný. A oni si vychutnávali že mohli terorizovať s povolením učiteľa. Jedného dňa však táto bublina praskla, alebo to mám nazvať inštinkt? Od tej doby moja chuť po krvi stále rástla. Stal sa zo mňa nezvládatelný sopliak, večne zapletený v bitkách a problémoch. Na tom sa toho ale ani teraz veľa nezmenilo.“ *smiech
Hrýzol som, trhal a ľudia sa ma báli. Otec ma naďalej mlátil ako žito za každé zranenie ktoré som spôsobil ale pre mňa to nemalo žiadnu hodnotu. Zmlátil by ma aj tak, to som dobre vedel. Nemohol ma zastaviť. Nikto to nedokázal. Nakoniec ma zo školy vyrazili a vtedy som pochopil, že aj jeho trpezlivosť mala svoje hranice. To čo mi potom oznámil so mnou naveky otriaslo.
Predstavte si, že ste pes ktorého majiteľ mu oznámi že ho dáva utratiť preto, že nepriniesol frisbe dostatočne rýchlo. Presne tak som sa cítil keď mi oznámil že ma chce zbaviť oficiálne.
Ako všetci dobre viete už vtedy boli práva Komekov na hrane. Mali sme zákaz vkročiť do niektorých miest a obchodov. A pre našu loveckú povahu sme boli nepriateľmi spoločnosti. A v prípade nezvládatelnej povahy bolo jednoduchšie požiadať o eutanáziu ako riešiť problém. Nik sa o nás nezaujímal a populácia bola vysoká aj bez nás. Nebolo to však také jednoduché a pre každé nahlásenie bolo potrebné doložiť dôkaz. Niekedy ale stačí byť známy a poznať správnych ľudí na správnych miestach na to aby sme mohli obísť zákon. A úprimne, svojím správaním som tomu tiež nepomohol.
Nevedel som tomu uveriť, ako to bolo možné, mal som sa nechať ďalej mlátiť a zvíjať v strachu? Nerozumel som prečo sa to deje práve mne a v záchvate beznádeje stratil hlavu. Ublížil som vtedy všetkým a len spečatil svoj osud. Dokonca som si myslel, že to tak bude lepšie. Ak má môj život byť len bolesťou v špinavej izbe, tak potom nemám čo stratiť. Vtedy ma druhý krát zachránila sestra, ktorá mi tie roky prinášala trochu nádeje do života. Kradla pre mňa jedlo z kuchyne. Maya sa v tom období zoznámila s Kentom, ktorý jej ponúkol nový domov. A tak som dostal novú šancu. Kent z toho nebol nadšený že má v dome okrem priateľky aj príšeru no neostávalo mu nič iné len to pretrpieť. Bol som konečne trochu šťastný so svojou existenciou a pokúsil sa začať odznova. Náš dom mi vtedy prišiel ako palác oproti pivnici v ktorej som strávil toľké roky. Bol to raj plný slobody. To som si aspoň myslel. Niektoré veci jednoducho neovplyvníte a ľudia vám opäť začnú nenávidieť a žrať pohľadom.
Ako sme všetci tu prítomný časom zistili z Kenta a vykotil pekný ko-zmrd. Jeho politické názory sa čoskoro presunuli aj domov a nenávisť ku Komekom sními. Nezáležalo čo som spravil či povedal, ten idiot si vždy našiel pindy na moju osobu. Vtedy som stretol aj Setha ktorý sa tiež správal ako rozmaznaný smrad a dával mi hlasne na najavo že do rodinky bohatých jednoducho nepatrím. Stala sa zo mňa omega skupiny.
Preto som si opäť našiel cestu k bitkám, tento krát medzi inými Komekmi. V meste vznikali prvé uzavreté komunity, ktoré boli plotom odrezané od zvyšku mesta. Nebolo ťažké ich prekonať a priznávam sa, že som bol veľmi zvedavý na iných môjho druhu. V prvých bitkách som dostal pekne nafrak. No časom som zistil, že som ten kto má naviac. Ak by niekto nevedel, Komeci väčšinou žijú samostatne a v prípade, že sa na ich územie dostane iný Komek okamžite sa ho snažia zneškodniť. Ide o boj na smrť a víťaz dostane územie a samozrejme aj možnosť ďalej žiť. V meste bol tento štýl života prakticky nemožný preto začali vznikať skupinky, gangy Komekov, ktorí dostali druhú šancu na život od toho kto ich porazil. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol ten komu slúžili. S ulíc určených pre náš druh sa stali vojnové zóny. Každý pomaly poznal každého a presne vedel do ktorej skupiny patrí aj čo je jeho úloha. Krv tiekla na dennom poriadku a ja som si v tom chaose nakoniec tiež našiel miesto. Moja minulosť vo mne vybudovala nenávisť v mlátenie nevinných a netrvalo dlho kým som obete systému našiel na ulici. Väčšina sa ku mne pridala bez boja no boli aj takí, ktorí si museli dokázať silu. Vyhral som a prvýkrát stretol Abby, Asku, Braina, Issu, Stelu, Niss, Naimar, Morna, Tima, Lena, Espu, Kacu, Toru a nakoniec aj Subara, keď sa zatúlal cez dieru v plote. Nikdy som nečakal, že ma zmláti študent no stalo sa. Bar U Orla sa stal naším posvätným miestom. Prišiel som tam na chuť k spievaniu a život sa tam zdal celkom príjemný. Nemali sme peniaze a tých pár čo sme mali som ukradol z toho prehrane zdobeného zámku. Tie decká si ich zaslúžili viac ako nejaký politický buzerant. Bohužiaľ, ako som ja pomaly zabúdal na neho, on na mňa nikdy nemohol. Po tom čo Maya konečne zistila, že jej priateľ je hovädo stretla môjho kamaráta, ktorého som následne chcel zarezať. Kentovi sa začal život pekne pomalinky rozpadať a kým mu Seth donášal, že jeho vtedy už manželka lieta po meste so Subarom, ako inak som si to zase celé odniesol ja. Tento krát som v tom nebol sám no i tak.. Pamätám si len ako sme sedeli v spomínanom bare a naraz nastala streľba, krik, a ten hlboký zvuk ktorý vydávajú strážne mašiny. Spadol som na zem a stratil vedomie.
Neviem kedy som sa potom prebral. Bol som omámený a slabý. Pamätám si dlhé hodiny, ktoré som strávil čumením na stenu. Kazajka ma ťahala pri krku a ja som nevedel ani hovoriť. Viem že Subaru vtedy nedopadol o nič lepšie ale aspoň sa mohol brániť. Nakoniec aj vyhral podľa toho v akej zostave tu teraz sedíme. Podľa toho čo som počul nám vtedy trochu pomohol aj Garel. Očividne táto vojna nemala len negatívnu stránku.
Potom čo Kent opustil s Elliasom mesto už ho nikto nikdy nevidel. Trvalo roky kým sa mesto zas podarilo vybudovať. A rodina Winchesterovcov potrebovala novú ruku, ktorá by ju viedla v pred. Také podobné drísty sa vtedy ozývali z médií a rada si nakoniec zvolila niekoho kto ani nechcel viesť.
Od vtedy sa toho už veľa nezmenilo. Teda, bolo to lepšie a lepšie. Pod chvíľkou sa objavujú problémy to musím uznať, no nikdy to nebolo také zlé aby sme z toho choasu nejakým zázrakom nevyviazli. Určite to bude ešte zaujímavé, preto nech žije šťastie bla bla a iné žvásty“. Ukončil svoj monológ a hodil si do krku obsah jedného zo zelených pohárikov.